Obnovený
areál hradu postupne ožije stredovekými vojenskými tábormi, remeselníkmi,
poľnou kuchyňou, sokoliarmi ale aj hudobnými a remeselnými workshopmi a
programom pre deti
Košice 14. máj 2013
Zakonzervované ruiny hradu na vrchu Hradová nad Košicami, ktoré vďaka
projektu Košice - Európske hlavné mesto kultúry 2013 získali obnovený vzhľad
i upravené okolie, sa už najbližšiu sobotu 18. mája 2013 otvoria
návštevníkom. Bohatý program pre malých
ale aj veľkých nadšencov histórie od 10,00 do 19,00 hod. pripravilo košické
Občianske združenie Casstelum Cassovia.
„Program na hrade pripravujme tak, aby Košický hrad, aspoň
v letnom období, opäť ožil stredovekým životom. Už v sobotu 18. mája sa
môžu návštevníci tešiť na Vikingov a zobrazenie ich dobového života a
bojov v 9. a 10. storočí, v podaní členov košickej skupiny historického
šermu DAGSTYRR. Na hrade nájdu aj stredovekú vojenskú kuchyňu s ochutnávkami vtedajších
jedál, uvidia ukážky starých remeselných zručností hrnčiarov, tesárov
a kamenárov i prácu sokoliarov. Našim zámerom je postupne predstaviť
rôzne združenia oživujúce históriu a ich interpretáciu jednotlivých období
stredovek tak, aby ich návštevníci mohli porovnávať a získať komplexnejšiu
predstavu o živote v dávnej minulosti,“ priblížil zámery OZ
Casstelum Cassovia jeho predseda Ľuboš
Porada.
Sobotňajší program pre návštevníkov vyplní aj vystúpenie hudobnej
skupiny Ethno rytmo na pódiu hradného amfiteátra a dva hudobné workshopy
so zameraním na bicie a fúkacie nástroje. Pre deti sú pripravené nielen
rôzne hry a animačné aktivity ale aj zábavné maľovanie na tvár.
Návštevníci sa budú môcť občerstviť v bufete a v Dobrej čajovni.
Pre milovníkov histórie pripravili organizátori v spolupráci
s Archeologickým ústavom Slovenskej akadémie vied (SAV) o 13,00 a 15,00
hod. moderované prehliadky areálu hradu. Dozvedia sa, aké poznatky priniesol
nedávny záchranný archeologický výskum, ktorý sa uskutočnil pred obnovou
hradu. Jeho cieľom bolo preskúmať terén
na ktorom prebiehali stavebné práce, zdokumentovať odkryté stavby, ale zároveň
overiť doterajšie hypotézy o vzniku hradu i samotných Košíc. „Archeologický
výskum na Hradovej patril k najväčším archeologickým výskumom, ktorý
v roku 2012 vykonával Archeologický ústav SAV. Zaujímavý bol o to viac, že
sa realizoval v doteraz informačne ´zakliatej´ lokalite, o ktorej sa síce
veľa napísalo, ale v skutočnosti sa o nej vedelo veľmi málo,“ povedal
pri ukončení terénneho výskumu riaditeľ
Archeologického ústavu SAV PhDr.
Matej Ruttkay, CSc. Výskum trval do konca októbra 2012 a vykonali ho
archeológovia v spolupráci s neziskovou organizáciou Košice 2013,
v rámci dotačného programu Ministerstva kultúry SR Obnovme si svoj dom.
Podľa vedúceho výskumu
na košickom hrade archeológa PhDr. Petra Bednára, CSc., zistená rozloha
približne 6,2 ha naznačuje, že je jedným z najväčších slovenských hradov
na území bývalého Uhorska. Hrad začali stavať najneskôr v prvej polovici 13. storočia, keď v Uhorsku vládol
kráľ Belo IV. (1206 -1270). „Košický hrad nepochybne založil
kráľ. Svedčí o tom nielen jeho veľká rozloha, ale aj rozmery zbytkov dvoch
veží a tiež ďalšia zvláštnosť – veža s trojuholníkovým pôdorysom na
severnej strane opevnenia,“ pripomenul lokality, ktoré by nemali
návštevníci hradu opomenúť. Podľa šéfa archeologického výskumu nedostatok
stavebných kameňov v okolí podporuje názor, že v 16. až 18. storočí
bol hrad postupne a dôkladne rozoberaný, čo zároveň odpovedá na
otázku, prečo sa v jeho vnútornom priestore nenachádzajú palácové ani obytné
stavby. „Predpokladám, že po spracovaní získaného materiálu budeme mať
jasnejšie nielen v otázkach vývoja hradu, ale prispejeme aj
k poznaniu toho, ako vznikali Košice. Doteraz sa zdalo, akoby vyrástli na
zelenej lúke a nemali staršieho predchodcu. Boli aj úvahy, že tu stál
včasnostredoveký hrad. Zatiaľ o tom niet ani stopy. Skôr sa zdá, akoby
Košice vznikali ako predpolie či hospodárske centrum pre kolonizovanie
okolitých bohatých rudných kopcov. Na spracované závery si však ešte musíme
počkať,“ dodal PhDr. Peter Bednár, CSc.

